Anička žije v malom domčeku v Letanovciach, spolu so svojimi rodičmi a sestričkou Viktóriou. Svetlo sveta uzrela 1. januára 2017 ako prvé novoročné dieťatko v popradskej nemocnici. Mamka i ocko si všimli, že Anička nenapreduje tak, ako ostatné detičky v jej veku. Nechcela sa stavať na nôžky, neposlúchali ju. A keď sa jej to aj s námahou podarilo, nevydržala na nich stáť dlhší čas. Pri jednom rodinnom výlete dostala epileptický záchvat, z ktorého sa, bohužiaľ, neskôr potvrdila epilepsia. K hypotónii dolných končatín sa pridal aj autizmus. Geneticky vyšetrením sa potvrdilo genetická mutácia dvoch génov.

Musí absolvovať rôzne terapie a tiež rehabilitačné cvičenia, aby aspoň na toľko, ako je to možné, dobehla mentálny i fyzický vývin svojich rovesníkov. Po dlhých rehabilitáciách Anička začala chodiť, i keď s oporou. Občas sa ešte stane, že spadne alebo nôžky nevládzu.

Anička komunikuje gestami, vie ukázať, čo chce, no jej psychomotorický vývoj sa posúva len pomaly. Brzdou je najmä epilepsia .

Anička je plienková, vie si sama sadnúť, príbor používať nevie, ale vie sa najesť sama rúčkami , dokáže sa sama vyzliecť,  ale obliecť ešte nie.  Keď nevládze chodiť, rada sa vozí v kočiari, odkiaľ pozoruje okolitý svet. Tešia ju zvieratká, raz do týždňa absolvuje hipoterapiu v  Spišskom Podhradí. Vyzbierané peniažky pomôžu Aničke a jej rodičom zaplatiť náročnú liečbu, prípadne absolvovať aj vysnívaný rehabilitačný pobyt v Adeli a iné terapie.